Noc, ktorá ma rozbila a prebudila

Pamätám si tú noc

Pamätám si tú noc.
Zo štvrtka na piatok.
Hodiny som chodila hore-dole po kuchyni
a cítila takú obrovskú bolesť, beznádej a zúfalstvo,
ako asi nikdy predtým.

Mala som chuť to celé vzdať
a na všetko sa vys*ať.

---

Roky vnútorného tlaku

Už asi rok… možno aj viac…

Už asi rok… možno aj viac…
som zvažovala odchod.
Tak dlho som sa vnútorne trápila.
Tak dlho ma to zožieralo zvnútra.
Tak dlho som mala pocit,
že všetko je na mojich pleciach.

Už som naozaj nevládala.

---

Keď „tímová práca“ zostane na tebe

Posledný polrok to len gradovalo.
Prišli situácie, ktoré si vyžadovali „tímovú prácu“
…
a ja som v tom zasa stála sama.
Bez podpory.
Bez toho, aby som si mohla aspoň na chvíľu vydýchnuť.

Keď máš pocit, že roky držíš všetko a všetkých pokope
a zmena neprichádza…
alebo ak príde, tak len na malú chvíľu…
niečo v tebe sa začne lámať.

---

Totálne preťaženie

Snažila som sa vyživiť samu seba.
Nestačilo to.
Môj systém bol tak preťažený a prehriaty,
že som pár mesiacov pred touto nocou
rezignovala. Totálne.

Išla som do odporu.

---

Život na zotrvačník

Hovorí sa, že keď žena dospeje do tohto bodu,
niet cesty späť.
A úprimne?
Ja som to tak cítila.

Začala som žiť len na zotrvačník
a čakala, či sa niečo zmení.
Mala som pocit, že všetká moja snaha o zmenu zlyhala.
Snaha o komunikáciu.
O hľadanie cesty.

---

Plán odchodu… a vnútorný hlas

Tak som si povedala dosť.
Mala som plán.
Ak sa do určitého dátumu niečo nezmení – odchádzam.

A predsa…
niečo vo mne mi stále šepkalo, aby som to nevzdala.
Nie preto, že by to bolelo menej.
Ale preto, že by to bol útek.

A to by som urobila presne to,
čo mi najviac vadí, keď robí niekto iný –
utiekla by som.

Áno.
Je to zdanlivo jednoduchšia cesta.
Ale rozhodne zbabelá a nič to nerieši,
len sa to nabaľuje…

---

Bod zlomu

Viac než mesiac som cítila,
že sa blíži bod zlomu.
Lenže ja som už nemala ani štipku energie to riešiť.
Bola som vyžmýchaná ako špongia,
vyčerpaná ako žumpa
a fungovala som už len vďaka deťom.

---

Tá noc

A potom prišla tá noc.
Posledná kvapka.
(a viem, že mnohé z vás presne vedia, o akej noci hovorím)

Prežila som svoju vnútornú smrť.
Cítila som, ako sa moje vnútro rozpadá na molekuly.
Mala som pocit, že to neprežijem.
Že toto už nedám.

Hodiny skutočných vnútorných múk.

---

Keď sa všetko vyvalí von

Všetko, čo som roky potláčala,
sa začalo valiť von. Nezastaviteľne.
Bolesť.
Zúfalstvo.
Hnev.
Vina.

Všetky nevyplakané slzy.
Všetky slová, ktoré som nikdy nevyslovila.
Všetky chvíle, keď som potlačila samu seba.
Keď som sa cítila nevidená, nevypočutá, neprijatá,
nerešpektovaná… ponížená.

Bolo to, akoby sa roztrhla Liptovská Mara.
Už nebolo cesty späť.

---

Najväčší game changer

A práve tam…
prišiel najväčší game changer v mojom vnútri.

Až keď som tú bolesť naozaj precítila.
Prežila. Znova a znova.
Až kým tam nezostalo nič.
Až keď som sa tomu odovzdala
a dovolila tomu vytiecť von.
Celému tomu hnisu.

---

Keď príde jasnosť

Sedela som schúlená na podlahe,
úplne vyčerpaná
a zrazu mi došlo…

Že to nie je koniec sveta.

Prvýkrát som uvidela úplne jasne,
ako a čím som si to celé vytvorila.
V akých ilúziách som žila.
Koľkokrát som svoj život dávala do rúk iných
namiesto toho, aby som ho vzala do tých svojich.

---

Rozpad múru okolo srdca

A cítila som,
ako sa múr okolo môjho srdca –
ten, ktorý som si roky dôkladne stavala,
aby to už nikdy nebolelo –
začal rozpadávať.

Tehličku po tehličke.

Zhlboka som sa nadýchla
a prvýkrát po veľmi dlhom čase
som cítila život v každej bunke tela.

---

Keď sa to konečne odštopľuje

Roky som sa to snažila rozbiť rôznymi technikami.
Ono to akože išlo…
ale strašne pomaly.

A kto by to bol povedal,
že stačilo prežiť svoju malú vnútornú smrť
a všetko sa odštopľovalo.

---

Nový poriadok

Odvtedy už nič nie je ako predtým.
Zmenilo sa všetko.
Úplne všetko.

A ešte sa to stále preskladáva.
Nikto nevie, ako to celé dopadne.

Ale jedno viem isto.

---

Vďaka za tú noc

Ďakujem za tú noc.
Za noc, ktorá ma rozbila
a zároveň prebudila.
Ktorá rozbila moje ilúzie, ego, nepokoru
a vrátila mi skutočný život.
Šťavu. Vášeň. Pravdu.

---

Sila, ktorá zostala

Život je ako gumička do vlasov.
Čím viac ťa ťahá späť,
tým väčšiu silu máš, keď sa pustíš.

V tú noc sa vo mne zrodila tá najväčšia sila,
akú som kedy cítila.
Nie taká tá silácka, tvrdá, bojová.

Ale tichá.
Ukotvená.
Sebaistá.

Taká, ktorá už nič nepotrebuje dokazovať.

---

Doma v sebe

Cítim sa silnejšia než kedykoľvek predtým.
Pretože som konečne doma.
V sebe.

V mojom vnútri je dnes obrovský pokoj.
Taký, aký som predtým nepoznala.
Taký ten pokoj z toho,
že už viem, kým som.

A hlavne…
že už nikdy nepôjdem proti sebe.

A to je sila,
ktorú mi už nik nevezme.

---

Pozvanie

Ak v sebe cítiš, že sa niečo staré už rozpadlo,
ale nové sa ešte len rodí…

Noc nového JA je priestor,
kde sa môžeš pustiť,
kde necháš zomrieť to staré
a dovolíš si zrodiť sa inak.

Len ty a pravda, ktorá chce vyjsť von.

👉 Noc nového JA nájdeš tu:
Prekroč prah: Noc nového ja

Eva